Matej Rýva

Hrdina romantizmu,
ten malý bastard,
ktorý vo mne bol,
kŕmil ma snami.

Tak som vo dne
otvorené oči mal zatiaľ,
čo svet naokolo
sa mi len zdal.

Žil som v túžbe,
hnaný klamom,
chyba stala sa
v počiatku samom.

Ten malý bastard,
nik iný – ja sám som ten,
kto nahováral si,
že nejestvuje tieň.

Ten malý bastard,
ilúzia bola jeho práca,
tešil sa, keď som sa strácal
a k nemu naspäť…

zvracal.

Ten už skončil,
má padáka,
bol som zrelý na panáka,
chcel som ich ako trpaslíkov,
milých a pomocných,
nech ich je sedem.

Boli len tri,
ako minulosť, prítomnosť a budúcnosť,
nedostal som,

čo som chcel.

Dostal som,
čo som mal,
sen realitou
sa stal.